Ursula von der Leyenová v Európskom parlamente v Štrasburgu vystúpila s prejavom o stave Únie (SOTEU). Vo svojej správe sa venovala najmä posilňovaniu konkurencieschopnosti, rozvoju umelej inteligencie, ochrane detí na sociálnych sieťach, bezpečnosti a obrane Európy, klimatickej odolnosti, budúcemu rozpočtu EÚ, posilňovaniu medzinárodných partnerstiev a ďalším dôležitým témam.

Konkurencieschopnosť

V oblasti konkurencieschopnosti von der Leyenová zdôraznila potrebu zrýchliť strategické projekty a znižovať administratívnu záťaž: „Pri projektoch, ktoré sú v strategickom záujme Európy, musíme zásadným spôsobom zrýchliť. A keď administratívna záťaž spomaľuje podnikanie a MSP, tak ju musíme tiež odstrániť.“ Pripomenula, že zjednodušovanie pravidiel sa podľa nej musí týkať všetkých úrovní. Predsedníčka Komisie zároveň vyzvala členské štáty na väčšie úsilie pri odstraňovaní nadbytočnej regulácie: „Na európskej úrovni robíme všetko pre to, aby sme okresali byrokraciu. Myslím si však, že nastal čas, aby väčšie úsilie vyvinuli členské štáty.”

Klimatická odolnosť

„Boli to historicky najteplejšie letné mesiace – no pravdepodobne aj najchladnejšie v porovnaní s tým, čo nás čaká v nasledujúcich rokoch,“ upozornila v prejave von der Leyenová a v súvislosti s klimatickou zmenou zdôraznila potrebu kombinovať opatrenia na zmierňovanie jej dôsledkov s adaptáciou. „Tu nejde o to, či zmenu klímy zmierňovať alebo sa na ňu adaptovať. Potrebujeme sa zamerať na oboje.“ Komisia podľa nej pripravuje nový rámec na posilnenie klimatickej odolnosti. „Budúci mesiac predložíme nový rámec pre odolnosť proti zmene klímy. Určíme 100 najzraniteľnejších území v Európe. A posúdime riziká – a úroveň, na ktorej by sa tieto riziká mali riadiť.“ Upozornila zároveň na nedostatočné poistné krytie škôd spôsobených katastrofami: „V súčasnosti je len približne 25 % škôd spôsobených katastrofami v Európe krytých zo súkromného poistenia. To znamená, že štátne rozpočty sa až príliš často stávajú poisťovateľom poslednej inštancie.“ Komisia preto podľa von der Leyenovej podnikne kroky na odstránenie tejto medzery a vytvorí Alianciu pre klimatické poistenie.

Umelá inteligencia

Umelú inteligenciu označila za čoraz významnejšiu súčasť európskeho hospodárstva a bezpečnosti a zároveň upozornila na potrebu riešiť riziká spojené s jej rozvojom: „Verím, že umelá inteligencia má potenciál prospievať ľudstvu, ak k nej pristúpime správnym spôsobom. Ale umelá inteligencia – rovnako ako každá nová výkonná technológia – prináša možnosti aj riziká zároveň. Ak tieto riziká nevyriešime, nikdy nebudeme schopní využiť možnosti umelej inteligencie naplno,“ uviedla von der Leyenová v prejave.

Kanada a nové partnerstvá

Von der Leyenová v prejave vyzdvihla aj význam nových obchodných dohôd s partnermi po celom svete a prehlbovanie vzťahov s Kanadou: „Prejdeme od dohody CETA k Aliancii pre budúcnosť, aby sme vytvorili spoločný priestor prosperity a ekonomickej bezpečnosti.“ Zároveň predstavila ambíciu posunúť vzťahy s Kanadou ešte ďalej: „Musíme čo najrýchlejšie prísť s novou víziou našich partnerstiev. Preto by chcela, aby sme spolu pracovali na tom, aby sa Kanada mohla stať prvým pridruženým členom EÚ.“

Obrana, bezpečnosť a hybridné hrozby

V prejave upozornila aj na rastúce bezpečnostné hrozby voči Európe a pokračujúcu ruskú vojnu proti Ukrajine. „Viera Európy v spoluprácu je odjakživa postavená na myšlienke mieru. Je to samotný zmysel našej existencie. Mier sa však dnes ocitá v ohrození. Rusko ďalej zbesilo vedie útočnú vojnu proti Ukrajine. A hrozby sa stupňujú aj na našom území. V minulom týždni sme toho boli svedkami v Dánsku, Litve a Poľsku. Ďalším dôkazom je pokus o dronový útok v Lipsku. Musíme jasne pomenovať, o čo tu ide. Bol to útok s použitím vojenského materiálu, ktorý na európskej pôde vykonali ruskí agenti.“ Situáciu označila za útok nielen proti jednému členskému štátu, ale proti celej Únii.

Za súčasť rastúcej hrozby označila viaceré formy hybridných útokov: „Sú to kybernetické útoky a sabotáže, podpaľačstvo a nálety dronov. Ich intenzita sa stupňuje každým dňom. Preto tak, ako rastie úroveň ohrozenia, musí rásť aj pripravenosť Európy. Práve preto spolu s vysokou predstaviteľkou a podpredsedníčkou Komisie navrhnem novú Európsku bezpečnostnú stratégiu.“ V tejto súvislosti navrhla aj vytvorenie nového európskeho bezpečnostného mechanizmu: „Som presvedčená, že nastal čas na vlastný európsky článok 4 – alebo na núdzový bezpečnostný protokol. Keď by ho jeden členský štát aktivoval, všetky členské štáty by sa zišli. Aby sme skoordinovali európsku reakciu. Aby sme odrádzali od ďalšej eskalácie. A zmiernili jej vplyvy.”

Dezinformácie a zahraničné zasahovanie

Za ďalšiu výzvu pre európske demokracie označila dezinformácie a zahraničné zasahovanie: „Opakovane sa stretávame s dezinformáciami a zahraničným zasahovaním, ktoré nás majú rozdeliť. Snažia sa narušiť dôveru v našu demokratickú štruktúru a slobodné médiá. Volebné kampane otrávené zahraničnou propagandou. Konšpiračné teórie založené na virálnych deepfake videách.“ Európa podľa nej potrebuje posilniť schopnosť reagovať na tieto hrozby.

Demokracia a vnútorné hrozby

Predsedníčka Komisie sa v prejave venovala aj hrozbám pre demokraciu: „Hrozby pre naše demokracie nepochádzajú len zvonku. Zaznamenávame vzostup protidemokratických a protieurópskych síl.“

Viacročný finančný rámec

Pri budúcom rozpočte EÚ zdôraznila potrebu nových vlastných zdrojov a podpory investícií: „Náš rozpočet je o našej budúcnosti. A každý moderný rozpočet potrebuje nové vlastné zdroje.” Pripomenula tiež význam právneho štátu pri využívaní európskych prostriedkov: „Dodržiavanie zásady právneho štátu a základných práv je nevyhnutnou podmienkou pre využívanie finančných prostriedkov EÚ. To musí byť prioritným a ústredným prvkom rozpočtu. Dnes aj v budúcnosti.”

Sociálne médiá a ochrana detí

Osobitnú pozornosť venovala ochrane detí v online priestore a regulácii sociálnych médií. „Žiadne sociálne médiá pre deti mladšie ako 13 rokov. Žiadny osobný účet pre deti mladšie ako 15 rokov. To znamená, že od 13 do 15 rokov budú povolené len mini účty, zriadené a kontrolované rodičmi, s limitovanými funkciami a časovým obmedzením. A pre mládež od 15 do 18 rokov budú musieť platformy povinne zaviesť bezpečný dizajn. Uvedomujem si, že mnohí považujú moc veľkých technologických spoločností za neobmedzenú. A že je nemožné to zvrátiť. Nesúhlasím.“ Odmietla pritom podľa vlastných slov akceptovať návykové mechanizmy a vystavovanie detí škodlivému obsahu. Podľa von der Leyenovej by sa mala zmeniť aj zodpovednosť samotných platforiem: „Platformy budú musieť preukázať, že sú bezpečné. Pretože nejde o to, že naši maloletí majú prístup k sociálnym médiám. Ide o to, kedy a ako umožníme sociálnym médiám prístup k maloletým.“

Viac informácií.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku